Marvin je tridsiatnik, žije v Berlíne a stále sa v živote ešte len hľadá. Neúspešne strieda jedno zamestnanie za druhým,
až kým sa nezamestná v antikvariáte už starého majiteľa pána Rasmusa. Dom príbehov je však viac ako len obyčajný antikvariát.
V suteréne ukrýva tajomstvo, ktoré otrasie Marvinovým čestným agnosticizmom a jeho životu dá nečakané
smerovanie. Medzi knihami prežije prekvapivé dobrodružstvo príbehov, lásky a Boha. Netradične napísaný román, ktorý určite zaujme.
„Bol by som veľmi rád, keby u ľudí, pre ktorých bol Boh predtým cudzie slovo, vyvolal Dom príbehov zvedavosť a začali sa opäť pýtať.“
Thomas Franke
Nemecký spisovateľ Thomas Franke vo svojom úspešnom debutovom románe Dom príbehov (2010) cez fantazijné poviedky zasadené do ústredného rozprávania konfrontuje čitateľa s najhlbšími otázkami ľudskej existencie. Otvorene sa hlási k tradícii G. MacDonalda, J. R. R. Tolkiena a predovšetkým C. S. Lewisa. Kresťanskú pravdu o živote podáva v nezabudnuteľných príbehoch, čím ju oslobodzuje od predsudkov a robí príťažlivou aj pre súčasného človeka. O viere dokáže hovoriť bez kázania. Rozprávať zasa nedokáže bez humoru. Odmieta postmodernou ohlásený koniec veľkých príbehov, ktorými sa človek zmocňoval zmyslu svojej existencie. Pútavé rozprávanie je preňho stále formou, ktorá má silu ísť pod povrch a odhaľovať vo svete to podstatné. Svojimi krátkymi poviedkami revitalizuje centrálny príbeh celej západnej civilizácie – rozprávanie o Bohu, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí“ (Jn 3, 16).
