Malé dieťa bude sypať kvety
Srdce malého dieťaťa si nežiada ani bohatstvo, ani slávu (ba ani nebeskú slávu)... Chápe, že sláva právom patrí jeho bratom, anjelom a svätým... Jeho sláva bude odbleskom slávy, ktorá bude žiariť z čela jeho Matky. Ono si žiada Lásku... Vie iba jedno, milovať teba, Ježišu... Veľkorysé činy má zakázané, nemôže hlásať evanjelium, prelievať svoju krv... Ale čo na tom, jeho bratia pracujú namiesto neho a ono, malé dieťa, zostáva celkom blízko trónu Kráľa a Kráľovnej, miluje za svojich bratov, ktorí bojujú... A ako prejaví svoju lásku, ktorá sa predsa dokazuje skutkami? Nuž, malé dieťa bude sypať kvety, svojou vôňou bude zahaľovať kráľovský trón, bude spievať strieborným hláskom pieseň Lásky...
Áno, môj Miláčik... Nemám iný prostriedok, ako by som ti dokázala svoju lásku, len sypať kvety, čiže nedám si ujsť nijakú malú obetu, nijaký pohľad, nijaké slovo, budem využívať
každú maličkosť a robiť ju z lásky... Chcem sa tešiť z lásky a z lásky aj trpieť, a takto budem sypať kvety pred tvoj trón. Z každého kvetu, ktorý nájdem, otrhám lupienky pre teba. A keď budem svoje kvety sypať, budem spievať (mohol by niekto pri takej radostnej činnosti plakať?), budem spievať, aj keby som mala svoje kvety trhať medzi tŕňmi, a môj spev bude o to melodickejší, o čo dlhšie a pichľavejšie budú tŕne...