Prednášky Edity Steinovej o žene a jej určení sú ojedinelým dielom v rámci kresťanskej reflexie o žene. Sú aktuálne a súčasné, prispievajú k dialógu o feminizme v spoločnosti a Cirkvi. Jej texty sú odporúčaním, ako chápať určenie ženy a ako ju viesť, vychovávať a formovať k naplneniu jej určenia. Učia nás, ako vnímať a prežívať tajomstvo osoby každého človeka, ženy samej, ale aj muža, odlišných, ale aj rovnocenných ako Božie deti. Je nádherné spolu s ňou odkrývať tieto veľké pravdy o človeku a zasadiť ich ako semienka do každodennej reality a jej prežívania.
Názory Edity Steinovej mali značný vplyv na filozofický vývin a personalizmus sv. Jána Pavla II., ktorý v prejave pri jej vyhlásení za patrónku Európy ocenil práve jej prínos v oblasti boja za práva žien a rozpracúvanie kresťanskej feministickej antropológie.
Úvod z knihy ŽENA
Sv. Edita Steinová prešla vo svojom živote cestou od židovskej viery v detstve, ateizmu od rokov dospievania po nájdenie plnosti pravdy v katolíckej viere. Tento duchovný vývin a prerod ovplyvnil aj jej myslenie a činnosť. Po maturite na gymnáziu v roku 1911 začala štúdium filozofie, psychológie, latinčiny a germanistiky na univerzite vo Vroclave. Postupne sa zamerala na filozofiu, keď spoznala diela Husserla, odišla za ním do Göttingenu. V tomto období sa zapájala aj do politickej činnosti, angažovala sa v uznaní volebného práva žien. To sa jej podarilo dosiahnuť, ale od plnej emancipácie ženy to ešte bolo ďaleko. Začas bola dokonca aj v politickej činnosti. Po dokončení doktorátu z filozofie u Edmunda Husserla v roku 1916 pracovala ako Husserlova asistentka. Usporadúvala a prepisovala jeho rukopisy, ktoré on veľmi ani nečítal. Ale nezostávalo jej miesto pre vlastný výskum. Preto odišla učiť dejepis a nemčinu na dievčenskú strednú školu dominikánok v Speyeri. V roku 1922 bola krstom prijatá do Katolíckej cirkvi. Chcela sa aj habilitovať, ale ako žene jej to ešte nebolo umožnené. Potom si v samostatnom štúdiu snažila osvojiť myslenie Tomáša Akvinského. K tomu je pomohol aj preklad jeho diela O pravde. Tak sa snažila spojiť fenomenológiu s tomizmom. V roku 1933 začal učiť na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky v Münsteri. Po tom, ako tam už nemohla učiť, v roku 1934 vstúpila do Karmelu v Kolíne nad Rýnom, v roku 1938 prešla do kláštora v holandskom Echte. V roku 1942 bola odvlečená do koncentračného tábora v Osvienčime, kde 9. augusta zomrela v plynovej komore.
V rokoch 1926 až 1932 absolvovala viaceré vyžiadané prednášky v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Francúzsku venované problémom filozofie, vzdelávania, pedagogike a otázke žien. Patrila medzi prvé ženy, ktoré verejne vystupovali s prednáškami. Prednášky o problematike žien z tohto obdobia sú vybrané do tohto zväzku jej spisov. Pri nich si všímala osobitosti ženy v jej rozličných oblastiach života a praktickej činnosti, ako ženy v domácnosti, matky, pracujúcej, ale aj problémy je vzdelávania a výchovy. Zapojila do nich aj bohaté znalosti literatúry, ktoré využívala pri svojej pedagogickej činnosti. Nesené sú aj pokladom hĺbky katolíckej viery. Aj Duch Svätý sa jej stáva vzorom ženskosti. Panna Mária je podľa nej vzorom pre pracujúcu ženu či pre ženu v domácnosti. Hľadá to osobitné, čo je pokladom ženského ducha. Uskutočnenie ženy spočíva v rozvití a napĺňaní jej schopností, ktoré vlastní ako žena a ktorých naplnenie sa uskutočňuje v službe druhému. Vo svojom diele odhaľuje aj význam ľudského tela ako podstatného faktora ženskosti. Na rozdiel od feministiek ako Simona de Beauvoirová alebo Judith Butler pohlavie je pre ňu dané ľudskou prirodzenosťou. Hoci vychádzala mnohokrát z poznatkov psychológie a pedagogiky svojej doby, v mnohých názoroch je aktuálna aj dnes. Vo svojom myslení bola ovplyvnená chápaním osoby Maxom Schelerom podobne ako sv. pápež Ján Pavol II. V čom je dnes aktuálne jej myslenie, môže odhaľovať aj čitateľ.
Peter Volek
