Predslov z knihy Boh alebo nič
Boh alebo nič – už samotný titul vzbudzuje zvedavosť. Čo sa skrýva za provokatívnym názvom knihy, ktorá vyšla v roku 2015 a stala sa v Európe bestsellerom; kniha, o ktorej povedal emeritný Svätý Otec Benedikt XVI., že si ju prečítal s veľkým duchovným úžitkom, radosťou a vďačnosťou, že všetko čo autor odpovedí povedal je osobitne výstižné a hlboké?
Ide skutočne povzbudzujúci i poučný rozhovor francúzskeho vatikanistu a spisovateľa Nicolasa Diata s jedným z najvýznamnejších, najotvorenejších a najodvážnejších súčasných kardinálov z afrického kontinentu Robertom Sarahom, blízkym spolupracovníkom Svätého Otca Františka.
V rozhovoroch sa dozvieme podrobnosti o jeho pôvode a živote v Guinei: jeho detstvo, štúdium ako aj jeho viac ako dvadsaťročné pastoračné pôsobenie ako farára a neskôr aj ako arcibiskupa. Tieto informácie sa nachádzajú v prvých dvoch kapitolách rozhovoru. Nech čitateľa neodradí, že sa v nich pomerne podrobne zoznámi s reáliami spoločenského i politického života západoafrickej krajiny, práve naopak, nech ho teší, že sa mnohé nové dozvie a v neskorších kapitolách bude veľmi dobre rozumieť odpovediam kardinála Saraha. Spozná, že na vlastnej koži zažil chudobu: narodil sa a vyrastal v skromných vidieckych pomeroch neveľkej etnickej skupiny Koniagov na severe Guinei i to, že rozhodujúci vplyv na jeho duchovnú formáciu i rozhodnutie sa pre kňazstvo mali francúzski misionári – spiritáni – z Misijnej kongregácie bratov Ducha Svätého; že vzdelanie i kňazskú formáciu nadobudol doma, v Európe i Izraeli, a že vo veku tridsaťštyri rokov sa stal v tom čase najmladší biskup na svete. Zažil oslobodenie Guinei od koloniálnej nadvlády Francúzska, avšak v zapätí prežíval spolu so svojimi veriacimi náboženský útlak v tzv. africkom komunizme – čo bola hrôzovláda drasticky likvidujúca Cirkev.
V ďalších ôsmich kapitolách sa dostávame k jadru knihy, ktorú vystihuje jej názov Boh alebo nič. Kardinál analyzuje súčasnú Západnú civilizáciu, morálku, chudobu a biedu. Hovorí tiež o Cirkvi, pápežoch, posvätnom kňazstve, celibáte, modlitbe, pravde... Pranieruje chovanie a vlažnosť kňazov, deformáciu liturgie. Nevyhýba sa odpovediam na najpálčivejšie témy a otázky dnešných čias: rozpad rodiny, problém rozvedených párov žijúcich v nových zväzkoch, pedofília, teória rodovej rovnosti – genderideológia, medzináboženský dialóg a ďalšie. Nazýva nástrahy tohto sveta pravým menom otvorene, jednoznačne.
Nestraší, avšak jeho pomenovanie stavu západnej civilizácie čitateľovi miestami vyráža až dych. Ako Afričan vidí isto objektívnejšie, že Západ dnes žije akoby Boh neexistoval. Jeho obrovská sila v ekonomickej, vojenskej, technickej a mediálnej oblasti sa pritom stáva vážnou hrozbou pre súčasný svet. Konštatuje: „Ak sa Západ nevráti ku Kristovi, strhne do priepasti pohanstva celý svet... Zostávajú už len dve možnosti: buď sa ľudstvo spamätá a v tom prípade má šancu prežiť, alebo pôjde ďalej po nastúpenej ceste a v tom prípade sa civilizácia zmení na peklo.“
Kniha je vhodná pre každého, kto ju bude čítať s otvoreným srdcom: veriaceho očistí z dôsledkov nevernosti Bohu, dodá mu odhodlanie prehlbovať svoj duchovný život; ľahostajnému vo viere dá mnoho námetov na rozmýšľanie a prehodnotenie svojho vzťahu k Stvoriteľovi, ateistovi rozšíri vedomostný obzor a nenechá ho ľahostajným k duchovným veciam, a v mnohom môže povzbudiť a posilniť našich kňazov i otcov biskupov na ceste k Eucharistickému Kristovi a človekovi.
Niekoľko myšlienok z knihy
Odstránenie Boha z horizontu západných kultúr predstavuje drámu s nedozernými následkami.
Ak vzťah medzi Bohom a kresťanmi ochabne, Cirkev sa zmení na spoločenskú štruktúru, ktorá sa nebude nijako odlišovať od iných svetských inštitúcií.
Celú našu pozornosť treba zamerať na Boha. Podmienky, v ktorých žijeme a vývoj svetového spoločenstva nenapomáhajú naše úsilie zaistiť Bohu miesto, ktoré mu v našom živote patrí.
Bez sviatostného kňazstva, udeľovaného v súlade s Božským Srdcom, očisteného od nánosu sekulárneho vkusu, Cirkev nemá budúcnosť.
Cirkev musí vedieť povedať pravdu: pokorne, úctivo a jasne.
Ukážka otázky a odpovedi
Vaše úvahy, ale aj vaše obavy sa znova a stále týkajú absencie Boha v našom svete, je to tak?.
Áno, znova a stále. Je to preto, lebo človek môže pochopiť seba len skrze Ježiša Krista. Z iného uhla pohľadu možno tvrdiť, že absencia Boha je dôsledkom absencie Cirkvi. V prípade, že človek považuje čokoľvek iné za dôležitejšie než Boha, takže on v jeho živote stratí primát, alebo ak postaví medzi neho a svoj život seba, nastane to, čomu hovoríme „zatmenie Boha“. Následne sa skutočná prirodzenosť človeka začne ponárať do čoraz väčšej temnoty a nepochopenia. Príčina je jasná: človek sa môže definovať len vo vzťahu k Bohu.
