V ranných hodinách dňa 18. apríla 1947 sa v Bratislave konala poprava obesením. Obeťou bol Dr. Jozef Tiso, katolícky kňaz, predseda Slovenskej ľudovej strany (po roku 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a prezident Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.
Odsúdenie na smrť bolo činom nespravodlivosti a pomsty a správa o ňom ohromila celé Slovensko. Bez ohľadu na to, čo povedali sudcovia Národného súdu, každý Slovák vedel, že v Tisovi stratil čestného a nezištného politika, ktorý vždy mal na srdci národné záujmy a vždy sa
usiloval zabezpečiť pre národ jeho miesto na slnku. Tiso sám si bol vedomý dôvery a svojho postavenia v národe. Dve hodiny pred popravou sa rozlúčil s národom týmto vzletným odkazom:
„V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkého princípu ‚Za Boha a za národ‘, a to vždy a v každom ohľade. Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín,
ale aj výslovný príkaz Boží ktorý ako prirodzený zákon On stvoril a do duše národa a každého jedného prílušníka všepil. Tomuto zákonu slúžil som celý svoj život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade obrany kresťnstva
proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťnského charakteru, ale aj v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť. Ako si prosím od vás, aby ste v modlitbách svojich spomenuli
si na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za vás prosiť vševládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe ‚Za Boha a za národ‘ žehnal, aby slovenský národ bol vždy verný a oddaným synom cirkvi Kristovej.“
