Myšlienky filozofa zdravého rozumu

Podrobný popis

Myšlienky filozofa zdravého rozumu Kniha hneď od prvej strany uvedie čitateľa do úžasu nad bohatstvom ducha svetového velikána literatúry Gilberta Keitha Chestertona. Dobro, krása a pravda a tiež všetky cnosti vrátane humoru sú obsiahnuté v jeho myš­lienkach tematicky rozdelených do devätnásť kapitol. Ponúka vyslobodenie sa z neľud­ského novopohanstva jednoduchým spôsobom: Prijímať život ako dar, svet ako zázrak, každé ráno ako počiatok dobrodružnej cesty a príležitosť k radostnému stretnutiu s druhým človekom. Len Obhajoval jednoduchosť a konzervativizmus ľudského života s najskvelejšou genialitou poétu a apoštola zároveň. Aj celé jeho dielo, v krátkosti povedané, je veľká apológia náboženstva a katolicizmu. Chestertonove myšlienky majú blahodarný účinok na srdce, dušu i myseľ, možno si ich dávkovať ako lieky: každý deň len niekoľko a tak si zlepšovať náladu a chuť do života. ­­­­­­_____________ Uvedené krátke texty sú z diela Jána Chryzostoma kardinála Korca Démonizmus dnešných čias, LÚČ, 2016 Chesterton vydal od roku 1900 do roku 1936 približne deväťdesiat kníh a vydával i svoj časopis: G. K.’s. Weekly. Napísal viac než stovku zasvätených úvodov do kníh iných autorov, publikoval priam nespočetný počet článkov, mnoho esejí, psychologicky cenných detektívnych príbehov atď. Jeho knihy vychádzajú v mnohých vydaniach a v mnohých jazykoch dodnes. _____________ Chesterton bol, pravda, nielen náboženským filozofom a mysliteľom. Zaujímalo ho všetko ľudské. Dlhé roky bol svedomím anglickej literatúry, jej dejiny aj súčasnosť poznal ako málokto iný. Vytrvalo sledoval literárne diela vychádzajúce v angličtine, sledoval časopisy a denníky, zaujímal stanoviská k názorom a hnutiam, nekompromisne obhajoval pravdu a učil láske k pravde. Mal takmer výlučné postavenie medzi kritikmi a jeho význam prerástol jeho vlastnú krajinu. _____________ Chesterton sa odlišoval aj metódou svojej práce – najmä metódou paradoxu. Svojou metódou sledoval čosi vyslovene vážne – otváral oči, odúčal hľadieť na veci a problémy zvykovo, konvenčne a konformisticky, bojoval proti bezmyšlienkovým frázam a vovádzal do ozajstnej problematiky života. Chesterton svoju metódu paradoxu bránil veľmi húževnato, vyvracal tvrdenia, že nie je vážny, ale len žartovný, lebo jeho kritici sa domnievali, že žartovné je opak vážneho. Hovorí však, že je to omyl. Žartovné je opakom nežartovného a nič iné _____________ Chesterton si udržiaval stále vďačný pohľad na život ako dar. Bol naozaj celý život verný svojmu prvému pocitu, že život je také veľké dobro, že nevieme zaň byť dosť vďační.

Obdiv nad životom a nad každou maličkosťou v živote bol začiatkom jeho viery a zostal vždy náplňou jeho viery. Obdiv a vďačnosť. Chesterton nikdy nezabudol na to, že všetko, čo jestvuje, môže nejestvovať, že sa všetko môže z jednej minúty na druhú znova ponoriť do ničoty. Hviezdy sa mu zdajú ako skvosty, ustavične zachraňované od zániku. Život človeka je mu plamienkom nad záplavou vody. _____________ Vysilený dlhoročnou húževnatou a intenzívnou prácou, s oslabeným srdcom Chesterton 14. júna 1936 zomrel. Karel Čapek, ktorý sa s Chestertonom osobne poznal, uverejnil po jeho smrti nekrológ, v ktorom veľmi pozitívne zhodnotil jeho výnimočnú osobnosť, jeho optimizmus, filozofiu zdravého rozumu a takmer nevyčerpateľnú tvorivosť. Pod nadpisom Dobrý Chesterton vyslovoval Čapek úctu a obdiv „duchu hravému a zároveň rytierskemu, samopašnému a nesmierne múdremu, duchu básnika, humoristu, polemika, filozofa a hlboko veriaceho bojovného katolíka. Napodiv treba toľko slov, aby sme mohli označiť človeka, ktorý vôbec nebol zložitý. Hojnosť týchto atribútov iba zodpovedá hojnosti a bohatstvu života, ktoré prýštili z jeho pera“. Karel Čapek obdivuje u Chestertona to, že vyslovoval myšlienky takmer samozrejmé, ale novým, presvedčivým spôsobom, že „veselo a z celého hrdla oslavoval veci, ktoré patria do batôžka obyčajného ľudského života, ako je domov, viera, demokracia, poriadok a dôvera“. „Bol ako čarodejník. Najvážnejšie pravdy, najvznešenejšie výzvy vyspieval svojim humorom.“ Podľa Čapka Chesterton „obhajoval jednoduchosť ľudského života s najskvelejšou genialitou básnika a apoštola zároveň. Aj jeho dielo je – povedané v skratke – veľká apológia náboženstva a katolicizmu“. „Ale nehovoril,“ dodáva Čapek, „ako pochmúrny kazateľ, lež ako veselý veriaci.“ Karel Čapek končí spomienku na Chestertona týmito slovami: „Nevieme, ako sa v nebi odmeňuje humor, ale ak je tam preň hocijaké malé čestné miesto, potom si Gilbert Keith Chesterton, Angličan, zasluhuje nejaký stupeň blahoslavenstva, ktorého sviatok by naveky mohol sláviť celý ľudský svet bez rozdielu viery“. ______________ Jednotlivé detaily Chestertonovho diela možno zaniknú. No celistvý pohľad, všeobecný dynamizmus, podnety, triezvosť, obdiv, oddanosť, nadprirodzená radosť zo života, hymnus na život, ktorý nám dáva Boh – to všetko je živý a trvalý odkaz jeho diela.