Dielo Blaise Pascala sa radí medzi klenoty svetovej literatúry.
Univerzálny génius Blaise Pascal (1623 – 1662) je jedným z najvýznamnejších matematikov a fyzikov všetkých čias a zároveň patrí medzi najpoprednejšie postavy dejín filozofie. Francúzi si ho ctia ako svojho najväčšieho génia náboženskej filozofie.
V Myšlienkach sa zrkadlí mnohovrstvové myslenie jeho veľkého ducha. Zaoberá sa v nich ľudským vnímaním, poznávaním, vedomím, dušou, mysľou, pocitmi, vierou, ale aj politikou. Zvažuje, analyzuje, reflektuje a kladie otázky. Niečo vysvetlí, iné ostáva len načrtnuté a nad všetkým sa vznáša ponuka jeho slávnej stávky: „Pretože človek nevie s istotou, či Boh existuje, mal by sa správať aspoň ako hráč a riadiť sa možnou výhrou. Stratiť nemôže nič, ale ak má kresťanstvo pravdu, zabezpečí si večný život.“
Pascal hovorí: „Veľkosťou človeka je myšlienka. Myšlienka je čosi obdivuhodné a neporovnateľné vo svojej podstate... Myšlienka tvorí veľkosť človeka... Človek je zjavne stvorený pre to, aby myslel... Celá naša dôstojnosť spočíva v myslení. V ňom sa musíme vzopnúť, nielen v priestore a čase, ktoré nedokážeme naplniť. Usilujme sa teda, aby sme mysleli správne. V tom je princíp mravnosti.“
Pascal hľadal pre človeka miesto v strede medzi všetkým a ničím, medzi rozumom a srdcom, medzi anjelom a zvieraťom, medzi vševedúcnosťou a nevedomosťou. Uznával, že človek neprestajne zápasiaci s rozporom v sebe i mimo seba je úbohý i vznešený zároveň. „Nikto nezbaví človeka zápasu o vytrvalé prekonávanie seba samého. Človek stojaci tvárou v tvár svetu a večnosti potrebuje vieru, odhaľujúcu záhady človeka a jeho postavenia vo vesmíre hmoty i ducha. V každom človeku je priepasť, ktorú môže vyplniť iba Boh.“
V Myšlienkach sa dozvieme, na čo Blaise Pascal na prahu novoveku prišiel a čo dôkladne premyslel: Človek je viac ako poznanie, moc, majetok – áno, viac ako všetko na svete. Pascal vie, že v ľudskom srdci je stopa, ktorú sledovať je nanajvýš rozumné... a tým má čo povedať aj nám v 21. storočí.
