O mieste kresťanstva v európskej civilizácii.
Publikácia vyšla ako 52. zväzok edície LINEA RECTA BREVISSIMA – Priamo najbližšie k pravde. Autorom je Benedetto Croce, jeden z najvýznamnejších talianskych intelektuálov prvej polovice 20. storočia‚ filozofa, estéta, spisovateľa, ideológa talianskeho liberalizmu. V talianskom jazyku má jeho povestná a vo svete dobre známa esej názov Prečo o sebe nemôžeme nepovedať, že sme kresťania. Napísal ju v roku 1942, odzrkadľuje sa v nej jeho nevôľa voči nacistickému novopohanstvu. Práve tento tragický dôvod ho viedol k snahe znovuobjavovať kresťanské korene modernej civilizácie ako protikladu k hitlerovskému barbarstvu.
Croceho citát: „Čerpanie, zapaľovanie a živenie kresťanského cítenia je našou ustavične sa objavujúcou potrebou. V súčasnosti, keď sa zmietame medzi nádejou a bolesťou, je táto potreba taká nástojčivá a taká mučivá, ako nikdy predtým“ je absolútne aktuálny aj v dnešných dňoch ako aj celá jeho esej.
Z úvodu publikácie
Kresťanstvo a jeho prijatie predstavuje v histórii ľudstva najväčšiu revolúciu, akú kedy ľudstvo zažilo; je to obrovská revolúcia, všetko zahŕňajúca a hlboká, s nedozerným množstvom dôsledkov; je to revolúcia nečakaná, ktorej uskutočňovaniu zmien či zázrakov odolať nebolo možné ani nebude možné; je to zjavenie nebies, priamy Boží zásah do ľudskej podstaty, a tak ľudstvo z Božích rúk prijalo úplne novú zákonitosť svojho vývinu, dostalo nový zákon i nové usmernenie života.
Ostatné revolúcie – všetky veľké objavy, čo predstavujú historické míľniky vo vývine ľudstva – nedosahujú dimenzie kresťanskej revolúcie a v porovnaní s ňou sa javia ako čiastkové, majúce určitý rozsah platnosti. Medzi ostatné revolúcie patrí aj tá, vďaka ktorej sa v starovekom Grécku rozvinuli: poézia, umenie, filozofia i politická sloboda; neskôr sa v starovekom Ríme rozvinulo právo. Nemožno nespomenúť ani dávnejšie revolúcie, v dôsledku ktorých ľudstvo postupne objavuje pís-mo a získava znalosti matematiky, astronómie, medicíny či na-dobúda mnohé iné znalosti, za čo vďačí Orientu a Egyptu. O neskorších revolúciách a s nimi súvisiacich objavoch ľudstva v novoveku (aspoň o tých, ktoré neboli čiastkové ani nemali vymedzený rozsah platnosti, tak ako to bolo s udalosťami a objavmi ľudstva v staroveku, ale ktoré sa týkali jednotlivca, čiže človeka a jeho duše) nemožno uvažovať bez spätosti s revolúciou kresťanskou. To jej patrí prvenstvo, pretože ona poskytla prvotný impulz, ktorý my všetci pociťujeme i v súčasnosti, ľudstvo vlastne z toho impulzu čerpá podnes.
Je to tak preto, lebo kresťanská revolúcia prebehla v jadre ľudskej duše a v mravnom vedomí človeka jednotlivca. Tým, že vyzdvihla vnútorný život človeka a všetko to, čo súvisí s vedomím i svedomím človeka, dala ľudskej duši novú dimenziu, novú duchovnú kvalitu, ktorú ľudstvo do tých čias neobjavilo. Ľudia vrátane géniov i hrdinov z čias pred kresťanstvom a jeho prijatím bezpochyby vykonali veľké objavné činy, vytvorili nádherné diela a odovzdali nám, ich potomkom, nesmierne bohatý poklad rozmanitých výtvorov, myšlienok a skúseností, ale vo všetkých týchto výdobytkoch ľudstva chýba osobitný akcent, ktorý z nás ľudí robí spoločenstvo a bratstvo a ktorý ľudskému životu dáva jedine kresťanstvo.
Zo záveru publikácie
Kresťanský Boh je stále náš Boh, hoci súveké sofistikované filozofické prúdy Boha nazývajú Duch. Boh nás neustále presahuje a vedie. Ak už Boha neuctievame ako tajomstvo, je to preto, lebo vieme, že On navždy zostane tajomstvo v očiach našej abstraktnej a intelektuálnej logiky. Práve táto logika si neraz nezaslúžene získava našu ľudskú dôveru; v ňu veríme ako v „ľudskú logiku”, ba prizdobujeme ju ľudskou dôstojnosťou. Avšak Boh je a zostáva naveky trvalá pravda pre logiku konkrétnu, ktorú smieme v kontexte kresťanstva pokojne nazývať „božská”. Je to logika, ku ktorej človek neustále smeruje a ktorá ho neustále spája s Bohom, a tak z človeka robí skutočného človeka.
